✔️ V tomto blogu sa dozviete:
.

• Či je JUDr. titul M. Šefčoviča zákonne platný.
• Ako v 1990, krátko po nežnej revolúcii využil Šefčovič krátke prechodné okno v zmeneslovenskej legislatívy aby za prinajmenšom čudných okolností nadobudol titul.
• Prečo mejnstrímové médiá o tomto mlčia.

(Odpusťte mi prosím preklepy a iné chyby. V blogovaní som nová, okrem toho mám slabý zrak a ledva dovidím na klávesnicu.) 

Je titul JUDr. M. Šefčoviča platný, alebo nie?

Na úvod spomeniem, že Š. Harabína ani nemusím, ani nevolím.  Harabín je stará prešibaná líška ktorá má toho za ušami ozaj nemálo.  Ale kto z ľudí, ktorí pôsobili v slovenskej politike za posledných tridsať rokov, za ušami nemá?

 

Je jasné že aj Harabín pred kamerami tu a tam zaklame.  Bije to do očí.

 

Počas nedávnej TV konfrontácie Harabína s M. Šefčovičom som na tvári smeráka, napriek tomu že doniesol kópie dokladov ktoré mali potvrdiť autentičnosť jeho titulov, spozorovala riadnu dávku napätia.  V priamom prenose.

 

Zamyslela som sa, že prečo.

 

Pozrime na to, ako to so získaním jeho JUDr. titulu bolo.

 

Aspoň podľa bývalého poslanca Martvoňa ktorý si dal tú námahu na celú kauzu zubatého smeráka lepšie zaostriť.

 

Šefčovičove doklady poukazujú, že podľa paragrafu 3. vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č 114/1982 zb. sa mu priznáva titul JUDr.

 

Podpísaný je rektor Miroslav Kusý 25. júna 1990.

 

Podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl (aj z MGIMO školy v Moskve kde Šefčovič ukončil svoje právnické vzdelani) bez potreby ďaľších skúšok automatické nostrifikácie, a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990.

 

Čerstvo promovaný Šefčovič však dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO v Moskve až 13. júna 1990.

 

Nový zákon o vysokých školách č. 172/1990 Zb. nadobudol účinnosť od 1. júla 1990. Presne o 18 dní neskôr po tom, ako Šefčovič na elitnej moskovskej komunistickej univerzite promoval.

 

Tento nový zákon, ktorý nadobudol platnosť od 1. júla 1990 dovoľoval iba priznanie titulu Mgr.

 

V prechodných a záverečných ustanoveniach nového zákona ktorý vstúpil do platnosti 1. Júla 1990, nie je ani zmienka o tom, že by bolo možné priznať v medzičase titul JUDr.

 

Na moskovskom inštitúte MGIMO študovali aj Eduard Kukan a Miroslav Lajčák. Obaja majú nostrifikované tituly na JUDr. pretože v rokoch kedy končili oni, to ešte zákon umožňoval.

 

Šefčovič však nostrifikoval v čase, keď to už zákon neumožňoval a legálne mu fakulta mohla udeliť už iba titul Mgr.

 

Na MGIMO študoval aj Jaroslav Hasčák spolumajiteľ skupiny Penta.  Ten rovnako ako Šefčovič ukončil štúdium až v čase keď už zákon neumožňoval udeliť po nostrifikácií titul JUDr. a na rozdiel od Šefčoviča si píše titul Mgr.   Presne tak ako to zákon povoľoval.

 

Anton Martvoň vidí situáciu takto:
“Jedna zásadná informácia k titulu JUDr. pána Šefčoviča, ktorý ho získal podľa môjho osobného názoru za troška zvláštnych okolností.”

 

“Je pravda, že titul PhD. získal Šefčovič v roku 2000 na Univerzite Komenského v Bratislave “za Mamojku”.

“Jeho PhD titul je OK.“

 

„Nepleťte si však titul PhD. (veľký doktorát) s titulom JUDr. (malý doktorát).“   V tom je podľa Martvoňa “problémik”.

 

Podotkol aj to, že práve titul JUDr. získal Šefčovič na PF UK automatickou nostrifikáciou diplomu získaného v Moskve za komunistov v odbore, ktorý vtedy na slovenských univerzitách nebol a nevyučoval sa priamo.

 

Šefčovič “Išiel teda akože cez najbližšie príbuzný odbor a našiel ho akože na PF UK.”

 

Nostrifikáciu diplomu a tým priznaný titul JUDr. má podpredseda Európskej komisie  Šefčovič zo dňa 25. 6. 1990.  Napriek tomu že vehementne rozpráva cez aké prísne previerky musel vo svojej súčasnej pozícii prejsť, niečo pánom previerkárom v Bruseli zrejme uniklo.

 

“Nový zákon o vysokých školách č. 172/1990 Zb. nadobudol účinnosť od 1. júla 1990. Teda len o pár dní. Ten už dovoľoval iba priznanie titulu Mgr. po nostrifikácii diplomu napríklad z Moskvy.

 

Pritom v prechodných a záverečných ustanoveniach nového zákona nebola ani len zmienka o tom, že by bolo možné priznať v medzičase titul JUDr.”

 

Šefčovič si požiadal o nostrifikáciu diplomu a získal ju pár dní pred účinnosťou nového zákona o VŠ a tým aj titul JUDr. – čiže sa popnáhľal a “stihol” to.

 

„No nikto už neuviedol a nerieši to, že v čase Sefčovičovho požiadania a získania nostrifikácie diplomu a tým aj titulu, tak že už bol v tom čase platný nový zákon o VŠ, povoľujúci len titul Mgr., aj keď ešte nebol účinný.”

 

Šefčovič dobre vedel, že od 1. 7. 1990 mu to už neprejde a nebude mu možné titul JUDr. uznať.

 

A toto bolo akože morálne zo strany…  prezidentského kandidáta?

 

Bingo.

 

Toto bol zrejme ten pravý dôvod poriadnej nervozity zjavne sa odrážajúcej na Šefčovičovej tvári.  Údajne s tridsiatimi šiestimi zubmi, ako sa nedávno vyjadril tento diplomovaný PhD.  V priamom prenose pred celým národom.

 

Neskôr som ti túto pozoruhodnú scénu z archívu pozrela ešte raz.  Dokonca aj spomalene.  Povedala by som, že PODPREDSEDA EURÓPSKEJ KOMISIE Šefčovič si v týchto okamihoch, napriek jeho veľkej snahe o sebaovládanie sa, doslova žul svoju tvár.

 

Veď čo ak sa podrobnosti o jeho kreatívnom prístupe k získavaniu jeho vysokoškolského titulu, dostanú až k jeho súdruhom do Bruselu?
Čo na to len povedia? O tom, že nad touto kauzou Brusel privrie oko, prípadne zavrie obidve oči, nepochybujte.

 

A M. Šefčovič, ktorý ma práve v tomto poriadne za ušami, ešte si dovolí hodnotiť Harabína a iných?

 

Ja osobne nevidím žiadny rozdiel medzi Šefčovičovým titulom a Dankovým titulom.

 

Danko ho robil aspoň na Slovensku i keď antiplagiátorský systém vtedy neexistoval a na JUDr. boli vtedy oveľa jemnejšie podmienky ako sú dnes.

 

Prečo mejnstrímové media o tejto skutočnosti mlčia?

 

Dankova rigorózka rozpútala niekoľkomesačnú mediálnu histériu.  Médiá a opozícia tlačili na Danka aby odstúpil.  Danko si pritom titul neudelil sám, ale prešiel cez komisiu, ktorá v tej dobe neskúmala, či sú časti rigoróznej práce okopírované.

 

Šefčovič však má titul JUDr., ktorý v tom čase už univerzita nemohla udeliť, teda ho nadobudol ilegálne a tento jeho titul je defacto aj dejure neplatný.

 

Média a opozícia sa k tomu nevyjadrujú, čo naznačuje to, čo hovorí sudca Harabin, že Čapútova a Šefčovič sú z toho istého tábora.  A môj osobný názor je, že Šefčovič by sa mal prinajmenšom hanbiť a z kanidatúry odstúpiť.

 

Takéto „osobné rozhodnutia“  sa ale v našej slovenskej politike provinčného rázu bohužiaľ nenosia.